Draveckému dvojloďovému kostolíku sv. Alžbety, hoci je svojou históriou a svojím umeleckým zariadením jedným z našich najcennejších dedinských kostolíkov, sa doposiaľ venovalo veľmi málo pozornosti. Spišskí historici sa nezhodujú v tom, či ho založili križiaci, od ktorých ho v XIV. storočí prevzali antoníti a či je pôvodným dielom antonítov, založených v posledných rokoch XIII. storočia. Kamenné pastofórium, okrášlené stĺpmi a vežičkami a umiestnené na pravej strane sanktuária, vzniklo v období neskorej gotiky, roku 1482. Nie je vylúčené, že terajšie sanktuárium bolo kedysi pôvodným kostolíkom antonítov.
Ba, je možné i to, že tento kostolík našli už i sami antoníti, keď v r.1288 prišli do Draviec. Veď obec povstala v polovici 13. storočia! Na mieste terajšej lode sa ku kostolíku pripájal prvotný kláštor, ktorý neskôr premenili na loď, alebo čo je pravdepodobnejšie, stála tam doskami pokrytá loď, z ktorej sa išlo do kláštora alebo do kláštornej nemocnice. V severnej strane je zamurovaný bývalý gotický vchod a z vonkajšej strany kostola vidieť čiastku bývalej prístavby. Dvojpoľové krížové klenby, ktoré sa opierajú o dva polygonálne stĺpy postavené v strede, loď dostala až v neskorej gotike. Podporné piliere vonkajšej strany neboli pristavené natoľko pre klenbu, ako skôr na zosilnenie južnej steny, postavenej na svahu. Piliere južnej strany a dva piliere pozostalé po bývalej veži, ktorá bola demolovaná v 19. storočí, robia vonkajšok kostola harmonicky podeleným. Pohľad na kostolík ja najkrajší z gotického mosta, vybudovaného taktiež antonítmi.
Fresky, objavené v r.1828 riaditeľom Köszeghym, reštaurované nákladom Pamiatkového ústavu a Spišského historického spolku, sú novým svedectvom spišskej umeleckej bohatosti. Pochádzajú pravdepodobne z prvej polovice 14.stor. Sú prvou pamiatkou bohatého kláštorného umenia. Gotický oltár so sochou Muža bolesti a s predelou podobnou, ako je na spišskokapitulskom oltári Troch kráľov, pochádza z 15. storočia. Taktiež z 15. storočia pochádzajú dve lavice v sanktuáriu a gotický kalich.
Dem zweischiffigen Kirchlein in Dravce, obzwar es mit seiner Geschichte und künstlerischen Einrichtung zu den wertvollsten Dorfkirchen der Zips gehört, wurde bisher sehr wenig Aufmerksamkeit gewidmet. Die Zipser Geschichtschreiber diskutieren viel darüber, ob dieses von den Kreuzherren gegründet und im 14. Jahrhundert von denen durch die Antoniter übernommen worden war, oder ob es direkt von den Antonitern in den letzten Jahren des 13. Jahrhundert erbaut wurde. Bis zur Hälfte des 16. Jahrhundert war es im Besitz der Antoniter.
Die zweiteilige Wölbung des plattschliessenden Sanktuariums hat keilartige, abgestumpfte Rippen. Sie wurde warscheinlich erst im 14. Jahrhundert errichtet. Bis dahin hatte das Sanktuarium nur eine Holzdecke.
Das Pastophorium hinter dem Altar hat ein Eisengitter und stammt aus dem 13. Jahrhundert, während das an der rechten Wand des Sanktuariums aus Stein erbaute und mit Säulen und Zinnen verzierte Pastophorium erst in der Spätgotik im Jahre 1492 erbaut wurde. Es ist nicht ausgeschlossen, dass das jetztige Sanktuarium einst das ursprüngliche Krchlein der Antoniter war, ja, es ist auch möglich, dass die Antoniter dieses Kirchlein hier schon fanden, als sie im Jahre 1288 nach Dravce kamen.
Die Gemeinde entstandt ja schon um die Mitte des 13. Jahrhunderts! An der Stelle des jetztigen Schiffes schloss sich an das Kirchlein das ursprüngliche Kloster an, welches später als Kirchensschiff umgebaut wurde, oder, was noch wahrscheinlicher ist, stand an dieser Stelle schon ein mit einer Holzdecke versehenes Schiff, aus dem ein Eingang ins Kloster oder in das Krankenhaus des Klosters führte. An der Nordwand des Schiffes befindet sich nämlich ein derzeit zugemauerter gotischer Eingang und an der Aussenseite derselben kann man noch einen Teil des gewesenen Anbaues sehen.
Die zweijochige Kreuzwölbung, die auf zwei polygonalen, in der Mitte des Schiffes errichteten, Säulen ruht, bekam das Schiff erst in der Spätgotik. Die stützenden Pfeiler der Aussenseite wurde nich so sehr wegen der Wölbung erbaut, als vielmehr zur Verstärkung der Südmauer, die am Abhange des Bauplatzes zu stehen kam.
Die Pfeiler der Südseite, wie auch die zwei Pfeiler an der Westseite, die eigentlich Überbleibsel (RESTE) des gewesenen Turmes sind, (der im vergangenen Jahrhundert demoliert wurde), geben der äusseren Form des Kirchleins ein wahrhaft harmonisches Gepräge. Die schönste Sicht auf das Kirchlein bietet sich von der alten gotischen Brücke, die auch von den Antonitern gebaut wurde.
Die Wandgemälde der Kirche, die im Jahre 1928 von Musealdirektor Elemér Köszeghy entdeckt und nachher auf Kosten des Denkmalamtes und des Zipser historischen Gesellschaft restauriert wurden, sind ein neuer Beweiss vom kúnstlerischen Reichtum der Zips. Sie stammen wahrscheinlich aus der ersten Hälfte des 14. Jahrhunderts und sind somit die ersten Denkmäler reicher, klösterlicher Kunst.
Der gotische Altar mit der Statue des Vir dolorum und der Predella, die jener am Altare der hl. drei Könige in Spišská Kapitula ähnelt, stammt aus dem 15. Jahrhundert. Ebenso stammen aus dem 15. Jahrhundert noch zwei Bänke in Sanktuarium und ein gotischer Kelch.
Par son historie et par son intérieur artistique l´église de Dravce appartient parmis les églises provinciales les plus précieuses. Les historiens se disputent sur ses origines. Les uns prétendent qu´elle fut fondée au XIII. eme siecle par les croisés et occupée plus tard par les antonites, tandis que les autres assurent que les antonites sont ses vrais fondateurs. Il est meme possible qué l´église fut construite avant l´arrivée des antonites, puisque les origines du village remontent á la moitié du XIII eme siecle.
La voute date sanctuaire a deux champs, les ogives sont en forme de coin. La voute de te probablement du XIV eme siecle remplaçant le plafond original en bois. Le pastoforium derriere l´autel a une grille de fer (XIII eme siecle). Le pastoforium de piere a droite du sanctuaire, orné de colonnes et de tourelles, date de 1482, de l´époque de l´art gotique postérieur.A l´endroit de la nef d´aujourd´hui l´église originale voisinnait avec un monastere adapté plus tard a la nef. Au côte nord de l´église on trouve, dans le mur intérieur du meme mur on trouve les restes de l´ancien porche. La structure ogivale de la voute et les deux colonnes polygonales du milieu datent de l´epoque postérieure.
Les piliers de support de l´exterieur ne semblent pas suporter la voute, mais plus tôt les murailles du sud de l´église, bâtie en pente. Les piliers du sud avec deux piliers restés de l´ancienne tours (demolée au siecle précédant) forment un extérieur harmonieux de l´église. La vue de l´église semble la plus belle du côte du pont gotique, bâti également par les antonites.
Les fresques découvertes en 1828 par Köszeghy et restaurées aux frais de la Commision des monuments historiques et la Société historique de Spiš appartienent parmis les plus beaux trésors d´art en Spiš. Elles datent de la 1 ere moitié du XIV eme siecle et semblent etre un des premiers monuments des riches oeuvres artistiques de nos monasteres. L´autel gotique avec sa prédelle et avec la statue de "Vir dolorum" datent du XV eme sciele. La prédelle ressemble a celle de Spišská Kapitula sur 1´autel des Trois Mages. Les deux bancs du sanctuaire et le calice gotique remontent au XV eme siecle.
(DARÓCFALVA)
A templom két hajójával mind történeti, mind művészi berendezésével egyike a legértékesebb falusi templomainknak, melyre eddig kevés figyelmet fordítottak.
Szepesi történészek sokat vitatkoznak azon, hogy a keresztesektől származik e, akiktől a XIV.sz.-ban átvették az Antalosok, vagy pedig eredeti műve a nevezett rendnek a XIII.sz. végétől a XIV.sz. közepéig.
A kétmezejű mennyezet bordázata tompított ék alakban egyenesen a szentélyben fut össze. A mennyezet valószinű leg a XIV.sz.-ban készült. A szentély mennyezete addig fából volt.
Az oltár mögött lévő pastoforuim vasrácsa a XII.sz.-ból származik. A késő gotika idejéből, 1482-ből való kőpastoforium díszes oszlopokkal és tornyocskákkal ékesítve a szentély jobb oldalán van elhelyezve.
Nincs kizárva, hogy a jelenlegi szentély nem volt - e eredeti temploma az Antalosoknak, sőt lehetséges az is, - hogy ők ezt már itt találták, amikor 1288-ban letelepedtek Darócfalván, hisz a község a XIII.sz.-ban keletkezett.
A templom jelenlegi hajójához volt csatolva az első kolostor, melyet később átalakítottak, vagy ami még természetesebb, hogy deszkázott hajó volt itt, mely átjáróul szolgált a kolostor hoz vagy a kórházhoz.
Az északi oldalán kívülről láthatjuk a befalazott gótstílű bejáratot és épületcsonkot.
A kétmezejű keresztmennyezet közepe két poligén oszlopra támaszkodik.
A támasztó pillérek a templom külső oldalain, nem annyira a mennyezet, mint inkább a déli oldal megerősítésére szolgálnak, mely lejtőre épült. A déli oldal pillérei és a két demolált torony maradvány pillére - a mult századból - a templom külsejének harmonikus szinezetet ad.
A templom látképe legszebb a gótikus hídról, mely szintén az Antalosok műve.
A freskókat 1828-ban Kőszeghy K. ig. fedezte fel. Később a Műemlékvédö Egyesület és a szepesi történészek renováltatták, mely újabb bizonyítéka a szepesi műemlékek gazdagságának. Valószínű leg a XIV.sz. közepéről ered. Első emléke ez a gazdag szerzetesi művészetnek.
A gótikus oltár a "Fajdalmak emberével" hasonló a szepesváraljai "Háromkirályok" oltárával, mely a XV.sz.-ból való. Ugyanezen korból származik a szentélyben levő két pad és a gótikus kehely.
Osada Bukovinka má asi 120 rokov a všetci obyvatelia, ktorých postupom času narástlo do dnešných čias je asi sto obyvateľov. Prví obyvatelia Bukovinkv prišli na toto miesto z poľského Podhala a hlavné z Bukoviny Tatrzanskej. Preto aj svoju novu osadu nazvali Bukovinka. Všetci obyvatelia osady sú rímskokatolíckeho vierovyznania. Bohoslužby a všetky ostatné náboženské úkony (ako vysluhovanie sviatostí a pod.) obyvatelia osady vykonávali v obci Dravce. Celé časy, hlavne v zimných mesiacoch nás sprevádzala myšlienka mať kostol priamo v osade. Túto našu skrytú túžbu vyslovil v roku 1984 vdp. Peter Fidermák, správca farnosti Sp.Štvrtok, do ktorého pôsobnosti patrila aj osada Bukovinka. Realizácia tejto myšlienky nachádzala odpor vo vtedajšom štátnom režime, ktorý náboženské prejavy tvrdo potláčal. Obídenie kontroly režimu nad našou myšlienkou postaviť kostolík sme realizovali výstavbu "akože" domu smútku . Tento sa začal stavať koncom septembra 1984 a za šesť týždňov bola stavba hotová po veniec.
Na túto našu skrytú "stavbu" režim prišiel a stavbu, ktorej chýbala už iba strecha za pomoci vojakov, verejnej a štátnej bezpečnosti, psov, dňa 20. marca 1985 zbúral. Tejto násilnej zvoli nezabránili obyvatelia Bukovinky vlastnými telami. Roky do revolúcie 1989 boli nemožné na realizáciu opätovného realizovania našej myšlienky na stavbu akéhokolvek cirkevného objektu.
Až po revolúcii roku 1990, kedy správcom farnosti bol Vdp. Milan Hvizdoš sa na tomto mieste spodná časť- ktorá sa zachovala - upravila na kaplnku a tam sa slávili sväté omše do roku 2001. V tomto období - po roku 1990 - už nič nebránilo výstavbe kostolíka, ale nebolo ani odvahy ju začať. S myšlienkou postaviť kostol sa začalo takto:
3. júla 1995 Mariánska hora Levoča. Svätý otec Ján Pavol II. posvätil základný kameň na náš kostol a tým už nič nebránilo výstavbe kostola. V tomto štádiu nás duchovne viedol P. Matej Spirčak OFMConv., vtedajší správca farnosti. V roku 1999 sme začali majetkopravné vysporiadanie pozemkov na ktorých sa nachádzali základy zbúraného kostola. Majiteľa týchto pozemkov, ktorých spolu bolo vyššie tridsať sa ochotné vzdali svojho vlastníckeho práva v prospech Rímskokatolíckej Cirkvi v Sp. Štvrtku. Po zhromaždení prípravných materiálov (projekty) a hlavne základnej časti finančných prostriedkov sa samotná stavba začala roku 2001. Duchovné vedenie stavby kostola prevádzal od začiatku správca farnosti Sp. Štvrtok páter Adam Baran OFMConv. Počas výstavby sa duchovná činnosť preniesla do budovy kultúrneho domu. Projekty vypracoval Ing. arch. Teodor Štubňa zo Spišskej Novej Vsi. Výstavbu tohto kostolíka výdatné podporili finančnými prostriedkami okrem samotných občanov Bukovinky, ich rodákov, farníkov, čitateľov Katolíckych Novín a nemecká nadácia Kirche in Not. Výstavba bola realizovaná svojpomocne najčastejšie v dňoch voľných od práce, preto sa práce preťahovali. Odborne práce vykonávali odborníci z farnosti a z okolia. Kostol je zasvätený Panne Márii Kráľovnej. Socha, ktorá sa nachádza v tomto kostole, bola donesenáz Poľska z Legnice do Levoče a bola uložená v kláštore u Minoritov v Levoči až do 21.8. 2005, kedy ju preniesli do Bukovinky ako dar levočskej komunity Minoritov pre novy kostolík v Bukovinke. V tento deň bola odpustová slávnosť P. M. Kráľovnej v ešte nedokončenej stavbe kostola. Po tomto dátume sa nám podarilo ešte urobiť omietku na fasáde kostola atak pripraviť kostol na slávnostnú posviacku dňa 5. novembra 2005.